2. Maturitná téma

Keď báčik z Chochoľova umrie- Martin Kukučín

Literárny druh: epika

Literárny žáner: humoristicko-satirická poviedka

Literárne obdobie: realizmus

Miesto deja: oravské dediny Kameňany, Chochoľovo, Domanice

Téma: Úpadok zemianstva, ktoré je, podľa autora, odsúdené na zánik a v spoločnosti už odohralo svoju úlohu. Východisko a nádej vidí v buržoázií, ktorá ako jediná môže zachrániť danú situáciu.

Idea:Vrstva zemanov nie je schopná stáť na čele národa

Konflikt: Ondrej Tráva – Aduš Domanický. Ondrej si na jarmoku kúpil jačmeň od Aduša, ale Aduš nemal žiadny jačmeň a premrhal aj Ondrejov závdavok.

Jazykové prostriedky:

  • Epitetá: malý domec, krvavé mozole, skrehnutá duša
  • Prirovnania: rozloží sa tam sťa pahreba, premenlivé brehy ako aprílový čas, vadia sa ako mladé straky
  • Personifikácia: každá žilka ihrá a kričí
  • Metafora: vietor sypal sypký sneh do tváre
  • Zdrobneniny: vozíček, jabĺčka, ohník

Charakteristika hlavných postáv:

  • V menách hlavných postáv sa ukrýva ich charakteristika.
  • Tráva: prispôsobivý človek ako tráva vo vetre.
  • Jano Mak: (Doma nič) človek, ktorý doma nič nemá.

Dej:

Ondrej Tráva, gazda v Kameňanoch kupčil po jarmokoch. V krčme sa zoznámi s Adušom Domanickým - pánom z Domaníc. Ten, pod vplyvom alkoholu, rozpráva o svojom strýcovi - dekanovi z Chochoľova, o jačmeni a ovse a o výhodnej cene. Ziskuchtivý Tráva, zlákaný nízkou cenou, hneď zloží zálohu na daný tovar a dohodnú sa na ďalší deň k dovozu jačmeňa. Ondrej Tráva mal od Aduša kúpiť 100 mechov jačmeňa a ovsa. Aduš dostal ako závdavok 10 zlatých. Ondrej si mal po ne prísť na druhý deň. Tráva však na druhý deň do Domaníc ísť nemôže. Na jarmoku vo Svätom Tomáši videl aj Aduša s manželkou, no nedostal sa k nemu. Ale zaskočilo ho, že Aduš sa vezie na ošarpanom koči s chudými koňmi. Snažil sa tieto chmúrne myšlienky zahnať. Rozhodol sa teda, že po jarmoku v Svätom Tomáši, zájde za Adušom po jačmeň. Po ceste ku nemu prespával u neznámych ľudí a dozvedá sa, že pán Aduš zdedil síce krásny kaštieľ, ale pre jeho lenivosť chátra, že báčik z Chochoľova mu síce pomáha, ale Aduš všetko premrhá a je úplne chudobný.

Berie závdavky, od koho môže. Predáva, i čo nemá. Čože takým! Len peniažky na dlaň - ako sa vrátia, o to oni nestoja. Ondrej sa teda vydá na kaštieľ Aduša Domanického, ktorý však ako kaštieľ vôbec nevyzerá - zanedbaný, schátralý - takmer zrúcanina. Jeho obavy sú čoraz silnejšie. Pán Aduš ešte spal, no Ondrej - nahnevaný, zahanbený a netrpezlivý, zobudí ho. Adušova slúžka ho odviedla do kaštieľa. Aj sluha mu potvrdil, čo už začínal tušiť. Hneď ako Aduš zbadal Ondreja, spustil o báčikovi z Chochoľova. Aduš ukázal Ondrejovi svoj statok a videl ako sa všetko rozpadáva a je veľmi zanedbané.

Ondrej očakával, že pán Aduš bude zronený, v rozpakoch, alebo že bude všetko tajiť, alebo že vystúpi proti nemu nepriateľsky:

a to sa nestalo. Práve naopak; bol veselý, jarý, dobrej nálady, vľúdny, nebolo na ňom vidno, že ho trápi Ondrejova návšteva, alebo uvádza do rozpakov. Aduš, ukazujúc Ondrejovi celý svoj statok, komentuje všetko slovami „Keď báčik z Chochoľova umrie, ...“ opraví , dostavia, postaví, dostane, zdedí. Konečne sa dostanú na tému „jačmeň“ a pán Aduš Ondrejovi vysvetlí, že si vlastne sám poškodil tým, že neprišiel v dohodnutom termíne. Aduš mu povedal, ako musel jačmeň predať, aby nezhnil a že peniaze nevráti. Povedal mu, kto neskoro chodí, sám sebe škodí. Čakal ho po ondrejskom jarmoku. Čakal deň, dva, tri, nechodil, ani písmo od neho nedostal, nuž jačmeň predal inému . Adušov sluha mu poradil, aby ako náhradu žiadal jasene, čo stoja za statkom. Keď Ondrej predniesol svoju žiadosť pred Adušom, ten mu vyrozprával, že pod jaseňmi je rodinná hrobka a teda jasene nie sú jeho. Ondrej mu vyhodil na oči jeho život a Aduš sľúbil, že vráti všetky zlatky do týždňa. Ondrej Tráva to pochopí a rozhodne sa počkať na svoj závdavok do ďalšieho jarmoku. A naozaj sa dočkal. Na najbližšom jarmoku Aduš všetky peniaze vrátil. O nejaký čas dekan z Chochoľova umiera a je pochovaný pod jasene v Domaniciach, no Aduš nedostal to, čo si navymýšľal. Od tých čias už nikto nepočul slova: „Keď báčik z Chochoľova umrie...... .“

Za koho ísť- Božena Slančíková-Timrava

Literárny druh: epika

Literárny žáner: poviedka

Miesto deja: slovenská dedina na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia

Rozprávač: rozprávačom príbehu je hlavná postava – mladá dievčina Lujza – ako keby sama autorka

Charakteristika hlavných postáv:

  • Autorka: Dievča
  • Jej ujec: kňaz na dedine
  • Tetka Tereza: ujcova sestra, starala sa o ujca
  • Rudolf Mišov: miestny učiteľ ,chcel byť lekár
  • Samuel Bút: tiež učiteľ, obuvník

Dej:

Lujza prichádza na dedinu za ujcom s úmyslom nájsť si manžela – v meste jej síce všetci dvoria, no do svadby sa nikomu nechce. Jedinou dedinskou inteligenciou sú učitelia, na ktorých sa Lujza snaží zapôsobiť svojim rozhľadom. Po chvíli sú obaja zamilovaní a Lujza v snahe rozhodnúť sa medzi nimi urobí ich oboch žiarlivými. Predtým kamarátski učitelia sa znepriatelia. Stále je však remíza a tak Lujza začne simulovať chorobu.

Samuel Bút za ňou chodí častejšie; Mišov vie, že sa pretvaruje. Keď ochorie naozaj, ujcova sestra privedie Mišova a Lujza mu vyzná lásku. Onedlho sa koná svadba; učitelia sa opäť pomeria.