7. Maturitná téma

Kapitánova dcéra- Alexander Sergejevič Puškin

Literárny druh: epika

Literárny žáner: historicky román/ novela

Literárne obdobie: romantizmus

Miesto deja: Belegorská pevnosť, neďaleko Orenburgu

Téma: spravidlivý boj ľudu za slobodu v Rusku

Rozprávač: v 1. os. sg. (ja-rozprávanie), rozprávačom je hlavná postava – P. A. Griňov.

Charakteristika hlavných postáv:

  • Peter Andrejič Griňov: Hlavná postava (zároveň rozprávač), mladý šľachtic, statočný a rozumný
  • Andrej Petrovič Griňov: Petrov otec, Šľachtic
  • Avdoťja Vasilievna: Petrova matka
  • Saveľjič: Griňov sluha, verný a dobrácky starec
  • Alexej Ivanyč Švabrin: seržant v Belogorskej pevnosti bývalý vojak. Žiarli na lásku medzi Petrom a Mašou, pretože ona ho odmietla. Chce sa pomstiť Petrovi. Je skúsený, smelý, ale hrubý.
  • Ivan Kuzmič Mironov: veliteľ Belogorskej pevnosti,Máriin otec. Bol to človek s bezstarostnou povahou, neučený a prostý, ale veľmi statočný a dobrý.
  • Vasilisa Jegorovna: veliteľova žena, k Petrovi sa správala ako ku vlastnému synovi
  • Mária Ivanovna: Kapitánova dcéra, plachá, rozumná a citlivá dievčina, zamilovaná do Petra
  • Pugačov: Hlavný hrdina, vodca povstania, chcel sa stať cárom

Dej:

V tomto diele Puškin opisuje najväčšie sedliacke povstanie v roku 1773, za panovania cárovnej Kataríny II. Hlavným hrdinom je Griňov, šľachtický syn, bojar. Peter Andrejevič Griňov bol od narodenia zapísaný u Semionovského vojenského pluku, kde mal jeho otec starého priateľa, vyššieho dôstojníka. Už ako sedemnásť ročného ho otec poslal so sluhom Saveľjičom ku svojmu pluku do Belogorskej pevnosti, Orenburskej gubernii. Cestou kočom ich zastihla snehová metelica, zišli z cesty a stratili smer na šírej, snehom pokrytej planine. Natrafili na tuláka, ktorý ich priviedol v tej fujavici do neďalekého hostinca. Konečne po viacdennom utrpení prišli do Belogorskej pevnosti. Prihlásil sa u svojho veliteľa, kapitána Mironova, ktorý mal dcéru Máriu Ivanovnu. Máriu mal rád tamojší seržant, no ona ho odmietala. Bolo to jednoduché nenápadné ruské dievča s múdrymi dobrými očami, krásnou dušou a verným srdcom. Tým si získala aj Griňova. Medzi ľudom, nevoľníckymi sedliakmi, vznikali nepokoje a vzbury. Búrili sa uralskí kozáci, celé Povolžie i celé Baškírsko. Viedol ich samozvanec Jemaľjan Pugačov, ktorý sa vyhlásil za cára Petra III. Bol to ten tulák, ktorý sa stretol s Griňovom vo fujavici a bol mu vďačný za jeho láskavosť a štedrosť. Povstanie nadobudlo rozsiahle rozmery a plienilo všetko. Keď sa Pugačov so svojimi povstalcami dostal do Belogorskej pevnosti, dal povraždiť aj Máriiných rodičov. Máriu zachránila popova žena, u ktorej sa skrývala. Vtedy sa Pugačov stretol aj s Griňovom, spoznal ho a omilostil. Griňov poslal Máriu so svojim sluhom Sevaľjičom ďaleko k rodičom, ktorí síce boli najprv proti ich vzťahu, no neskôr si ju veľmi obľúbili. To sa mu podarilo len po známosti s Pugačovom. Ale neskôr bol Griňov ako Pugačov špeh cárovnou obvinený a vyhnaný na Sibír. Mária išla za cárovnou, a tá, keď vypočula celú pravdu, prepustila Griňova. Pugačovovo povstanie bolo kruto potlačené a vzbúrenci sa rozutekali. Pugačova (ako vodcu povstania) verejne popravili v Moskve v roku 1775.

Román:

  • Je rozsiahle epické dielo, najväčší prozaický žáner so zložitou výstavbou. Zaraďujeme ho medzi žánre veľkej epiky. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj vedľajšie dejové línie a epizódne príbehy. Zahŕňa množstvo postáv (vystupujú v ňom hlavné i vedľajšie postavy), ktoré prechádzajú vývojom.
  • Vyznačuje sa voľnou a elastickou štruktúrou, má pružnú kompozíciu. Zobrazuje veľký počet udalostí, javov, medziľudských vzťahov, psychologických situácií, sociálnych prostredí ap. Časové obdobie, s ktorým autor pracuje je neobmedzené – môže zachytávať život jedného človeka, určité kratšie obdobie, rok, storočie, ale aj tisícročie. Preberá prvky z ostatných literárnych a neliterárnych žánrov, využíva prvky rôznych jazykových štýlov a slohových postupov

Chrám Matky Božej v Paríži- Victor Hugo

Literárny druh: epika

Literárny žáner: historicky román

Literárne obdobie: romantizmus

Miesto deja: stredoveký Paríž v chráme Notre Damme v 15. storočí

Téma: romantický príbeh krásnej cigánky Esmeraldy a obludného Quasimoda, príbeh dobra a zla, lásky a vášne, spravodlivosti a trápenia

Konflikt: sen-skutočnosť

Rozprávač: v prvej osobe, samotný autor

Charakteristika hlavných postáv:

  • Quasimodo: kontrastná postava, autor pri jeho zobrazení využil harmóniu kontrastov (nvonok škaredý, ale vo vnútri úprimný), našli ho v kostole, kňaz Frollo sa nad ním zľutoval a vychoval ho, je oddaný Frollovi, ale keď mu spôsobí nešťastie je schopný vraždy; zaľúbi sa do Esmeraldy, aj keď vie, že ona ho nemiluje, pre neho je dôležité, že ju môže milovať on
  • Esmeralda: nekontrastná postava (navonok je pekná, vo vnútri citlivá a mravná), vášnivo sa zamiluje do Phoeba, i keď on ju chce mať len na pobavenie, nepristúpi na nečisté ponuky Frolla ani za cenu straty slobody a života, má nešťastný osud, lebo ako 6- mesačnú ju ukradnú cigáni jej matke Gudule; uchováva si amulet – malú črievičku, ktorú mala obutú pri únose; svoju matku spoznáva tesne pred popravou, keď je obvinená z bosoráctva, umiera ako obeť
  • Claude Frollo: najrozpornejšia postava nezvyčajná tým, že nositeľom zlých vlastností je kňaz; v mladosti bol učenlivý, obdorník v mnohých vedách, ovláda jazyky a ľudia si ho vážili; vášeň a túžba po Esmeralde ho zmenili na morálneho netvora, uvedomuje si to a cíti, že hoi čaká zatratenie; venuje sa alchýmii, astronómii, nenávidí cigánov, prenasleduje ich, študuje procesy zo stredoveku s čarodejníkmi
  • Pierre Gringoire: svojou prítomnosťou spája jednotlivé postavy a prostredia spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom románu; je to spisovateľ bez úspechu, bez peňazí, dobrodruh, túla sa po parížskych uliciach, pozoruje život, hľadá námety, nie je to typická romantická postava
  • Phoebus: kapitán lukostrelcov, má iba krásnu tvár, Esmeraldu chce iba na pobavenie, keď ho Frollo zraní, viac sa s Esmeraldou nestretne

Dej:

Quasimodo sa stáva kráľm bláznov, oblečú ho do posmešného odevu a usporiadajú sprievod. Pozornosť publika púta aj krásna cigánka Esmeralda so svojou kozičkou Džoli. Gringoire sa túla po Paríži a stane sa svedkom pokusu o únos Esmeraldy, ktorý zosnoval Frollo. Kapitán Phoebus únoscov prekvapí a zatkne, Esmeraldu pustí a ona sa doň zaľúb. Gringoire zablúdi do Parížskeho podsvetia na Dvor Divov a hrozí mu smrť.

Život mu zachráni Esmeralda tým, že predstiera, že si ho vezme za manžela. Quasimoda za únos Esmeraldy zatknú, mučia a dajú ho na pranier. Jediná Esmeralda sa nad ním zľutuje a podá mu vodu. Quasimodo sa do nej zaľúbi. Phoebus sa pochváli Frollovi, že má schodzku s Esmeraldou. Frollo žiarli a rozhodne sa schôdzku prekaziť. Keď sa Esmeralda a Phoebus stretnú Frollo zaútočí na Phoeba, Esmeralda zamdlie, Frollo Phoeba zraní.

Keď sa Esmeralda preberie Frollo jej oznámi, že ju žaluje z vraždy Phoeba a čarodejníctva. Esmeraldu zavrú a spod šibenice ju zachráni Quasimodo, ktorý ju ukryje v chráme. Frollo navrhne Gringoirovi, aby mu pomohol dostať Esmeraldu z chrámu. Gringoire zburcije Dvor divov a dav sa rozhodne vylúpiť chrám. Gringoire to povie Esmeralde, ktorá odhádza s ním a zo zamaskovaným mužom a verí, že jej pomôžu.

Esmeralda spoznáva v zamaskovanom mužovi Frolla. Odmieta jeho návrhy, a preto ju zavrie do väzenia k pustovníčke Gudule. Tá v nej spoznáva svoju dcéru, chce ju chrániť, no od vysilenia umiera. Esmeraldu obesia a Frollo spolu s Quasimodom sa dívajú z veže na popravu. Nešťastný Quasimodo zhodí počas popravy Frolla z veže. O dva roky nájdu v hrobke kostola kostru ženy, ktorú pevne objíma kostra muža s pokrivenou chrbticou.